Modernizácia ozbrojených síl ako cesta pre oživenie ekonomiky

Autor: Juraj Krúpa | 27.12.2019 o 0:41 | Karma článku: 2,83 | Prečítané:  1032x

Švajčiarsko sa rozhodlo obstarať nové stíhačky a v ich parlamente prebieha diskusia o tom, či to bude 60%, 80% alebo 100% sumy, koľko predávajúci štát bude musieť preinvestovať späť do ich ekonomiky. Prečo to nedokážeme aj u nás?

Keď nominanti SNS vo vedení rezortu obrany rozhodli behom pár mesiacov obstarať pre Slovensko 14 ks drahých F16 za 2,4 miliardy eur (nie 1,6 miliardy, ako neustále klamú verejnosť), tak urobili kšeft, ktorý nebude mať pre OS SR a samotné Slovensko žiadny iný prínos ako sú nové stíhačky. Buď tak spravili z nejakého ziskuchtivého dôvodu, alebo z čistej nevedomosti a neschopnosti. Prikláňam sa k tomu, že obe možnosti zohrali svoje úlohy. Stačí, keby nominanti SNS vystrčili hlavy z okna a videli, ako sa takéto strategické nákupy vo svete robia. Je úplne normálne, že za takéto drahé investície nakupujúci štát získa nejaký balík protihodnoty, alebo investíciu aspoň vo výške 30-40% nákupnej ceny do vlastnej ekonomiky. 

Švajčiarsko sa rozhodlo obstarať do roku 2030 nové stíhačky v sume do 6 miliárd Švajčiarskych frankov. Aké stíhačky to budú, ešte nerozhodlo. Ale už dnes prebieha v Švajčiarskom parlamente diskusia o tom, že koľko % predávajúci štát, alebo firma bude musieť preinvestovať späť do švajčiarskej ekonomiky v prípade, že sa rozhodne pre jednu z ponúk. Aktuálna debata je, či to bude 60%, 80% alebo dokonca 100% sumy, ktorú Švajčiarsku zaplatí za nové stíhačky. Investície by mali smerovať prevažne do švajčiarskeho obranného priemyslu a pokiaľ ho ten nebude schopný využiť, tak do súkromného sektoru. V tomto prípade ide o offset, ktorý je ale v Európskej únii oficiálne zakázaný. Bolo by ale naivné si myslieť, že sa niečo také v štátoch EÚ nedeje vo forme tzv. nepriamych investícií. Stačí si spomenúť napr. na švédsku ponuku investovať na Slovensku a vybudovať logistické centrum Gripen za 500 miliónov. Je komické, že o tejto ponuke „akože“ generálminister a ďalší nominanti SNS na rezorte obrany nevedeli a nebola zapracovaná do porovnávacej analýzy výhodnosti F16 a Gripenu. Suma za 14 ks Gripen bola 1,5 miliardy eur + investícia na Slovensku za 500 miliónov v porovnaní s F16 za 2,4 miliardy (ešte raz, nie 1,6 miliardy) bez akejkoľvek relevantnej protihodnoty. To, že Lockheed Martin zainvestuje do tzv. servisného centra v Trenčíne, kde sa budú na stíhačkách akurát meniť „brzdové platničky a olej“ nie je ani zďaleka kompenzáciou za takúto pre Slovensko obrovskú sumu.

Každá krajina robiaca strategické obstarávanie vojenskej techniky tak vždy dostane nejakú protihodnotu za vynaložené miliardy vo forme nejakej investície do vlastnej ekonomiky. Jediná krajina, ktorá tak doteraz neurobila je Slovensko. Ako hovorí kapitán parlamentu Danko a jeho politruk na obrane Hoľko, tak to bude asi tým, že „máme vlastných peňazí dosť“.

Keď sa budú v budúcnosti robiť takéto strategické rozhodnutia o obstarávaní techniky, tak sa budú musieť robiť aj na základe ochoty predávajúceho poskytnúť protihodnoty. Tie by mali smerovať napr. do nášho obranného priemyslu vo forme buď investícií, alebo poskytnutím know how, ktoré zvýšia konkurencieschopnosť nášho obranného priemyslu do budúcnosti. Ak sa vyskytnú situácie, že slovenský obranný priemysel nebude schopný takúto ponuku prijať, tak musí táto protihodnota smerovať do súkromného sektoru. Toto je cesta ako prostredníctvom drahej modernizácie Ozbrojených síl SR pomôcť nielen nášmu zbrojárskemu priemyslu, ale aj našej ekonomike a tlmiť tak náklady pre rozpočet Slovenska. V takomto prípade už nepôjde len o obyčajné nákupy vojenskej techniky, ale aj o investičné príležitosti pre našu ekonomiku. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?