Americké voľby – pohľad spoza Atlantiku

Autor: Juraj Krúpa | 28.10.2020 o 19:19 | Karma článku: 5,70 | Prečítané:  2129x

Čo nás čaká, ak sa do Bieleho domu vráti kandidát s heslom „America first“? Zvráti Joe Biden ochladzovanie transatlantických vzťahov? Zmení sa niečo aj pre Európu?

 

Americké voľby – pohľad spoza Atlantiku

Už v utorok 3. novembra nás čakajú americké prezidentské voľby. I keď bol zahranično-politický program vo volebnej kampani len okrajovou témou a u amerického voliča iste viac rezonujú témy ako zvládnutie pandémie, zdravotníctvo, narastajúca nezamestnanosť či demonštrácie, celý svet čaká na výsledky súboja medzi predstaviteľmi demokratov a republikánov. Pretože to, či bude súčasný prezident Donald Trump znovuzvolený, alebo ho vo funkcii vymení kandidát demokratov a bývalý viceprezident Joe Biden, bude mať v prípade takej mocnosti, akými sú Spojené štáty, nepochybne dôsledky aj pre medzinárodné spoločenstvo.

Mnohí od volieb v roku 2016 sledujú Trumpovo pôsobenie v Bielom dome a už od jeho nástupu do funkcie sa obávali, že sa Trump vydá cestou politiky izolacionizmu. Avšak je potrebné si uvedomiť, že rétorika a zvučné heslá, ktorými sa Trump snaží pôsobiť najmä na domáce publikum nie vždy odrážajú celú realitu politiky či medzinárodných vzťahov.

Na druhej strane je pravdou, že zahraničná politika v podaní Trumpovej administratívy v mnohých smeroch Spojené štáty od okolitého sveta skôr vzdialila. Trump odstúpil od viacerých medzinárodných záväzkov a západoeurópski spojenci ho kritizujú za presadzovanie agresívnej energetickej a obchodnej politiky v našom regióne a európskych spojencov znepokojil aj zámer Trumpa odstúpiť od Zmluvy o otvorenom nebi, ktorá je kľúčovým nástrojom na kontrolu zbrojenia a ktorej signatárom je aj Slovensko. Taktiež napriek nesúhlasu niektorých kľúčových spojencov z Európskej únie Washington odstúpil od Iránskej jadrovej dohody.

Na druhej strane treba spomenúť, že to bol práve Trump, ktorý ako prvý otvorene označil Čínu za najväčšiu hrozbu pre demokratický svet. Trvalo niekoľko rokov, kým sa k tomuto postoju postupne začali pridávať aj európski spojenci, ktorí odhliadali od asertívnych aktivít Číny vo svete.

Čo nás teda čaká, ak sa do Bieleho domu vráti kandidát s heslom „America first“? Zvráti Joe Biden ochladzovanie transatlantických vzťahov? Zmení sa niečo aj pre Európu?

PRÍTOMNOSŤ V EURÓPE - NATO

Nielen pre Slovensko predstavujú Spojené štáty významného strategického spojenca. Ak sa na to pozrieme z európskej perspektívy, strategická autonómnosť Európskej únie (EÚ) v oblasti obrany je zatiaľ len vzdialeným snom a Severoatlantická aliancia (NATO) naďalej zostáva hlavným bezpečnostným garantom v Európe a jeho najväčším prispievateľom sú práve Spojené štáty. Avšak postoje Trumpa voči NATO boli počas tohto volebného obdobia častým predmetom diskusie. Trump sa viackrát vyjadril, že NATO je zastaranou inštitúciou a tiež nešetril kritikou voči spojencom, ktorí na obranu nevynakladajú sľúbené 2% HDP. Treba ale spomenúť, že jeho kritika mala za následok navyšovanie výdavkov spojencov na obranu a naštartovanie intenzívnejších aktivít smerom k budovaniu európskej obrany.

Za svoje obdobie vo funkcii tiež stihol stiahnuť vojakov z Nemecka, ktorých sa však časť presunula do Poľska. I keď sa rétorika Trumpa voči spojencom môže zdať ostrá, faktom zostáva, že nespochybňuje význam prítomnosti USA v Európe a jeho výčitky voči nenapĺňaniu záväzkov spojencov sú oprávnené a nedá sa povedať, že by ich Biden počas Obamovho pôsobenia v úrade nekomunikoval, možno diplomatickejšie, ale v zásade rovnako. Problém teda predstavuje skôr Trumpova nepredvídateľnosť a problematická komunikácia zahranično-politických otázok. V tomto ohľade sa očakáva, že v prípade zvolenia bude Biden predvídateľnejším partnerom.

Kritické hlasy na čele s bývalým poradcom Trumpa, Johnom Boltonom, hovoria, že Trumpovi po znovuzvolení nebude nič brániť v odchode z Aliancie. Treba si však priznať, že ani nepredvídateľný a impulzívny politik ako Trump nebude riskovať stratu európskych spojencov, pre ktorých by odchod USA z Európy znamenal silnejší vplyv Ruska, čo by v konečnom dôsledku Spojené štáty len oslabilo. Zároveň zahraničná politika USA nestojí len na jednom mužovi.

MULTILATERALIZMUS

                Biden chce po potenciálnom zvolení napraviť podľa mnohých krátkozraký krok Trumpa, a to rozhodnutie vystúpiť zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). Práve vo WHO Trump našiel vinníka a niekoho, na koho môže zhodiť svoj vlastný neúspech v boji proti koronavírusu. Pandémia ešte väčšmi odhalila náchylnosť amerického prezidenta k rôznym konšpiračným teóriám a hoaxom. Snáď si všetci spomínajú na jeho vyjadrenia o vstrekovaní dezinfekcie do krvi či odpor k noseniu rúšok a celkové zľahčovanie pandémie. Na druhej strane stála demokratická strana, ktorá na toto nezodpovedné správanie upozorňovala a ktorej Trumpova neschopnosť reagovať na bezprecedentnú krízu asi najviac nahrala.

Trump tiež odstúpil od Parížskej dohody OSN o zmene klímy a jeho vyjadrenia o globálnom otepľovaní v čase klimatickej krízy sú prinajmenšom nekonzistentné. Parížsku dohodu republikán vníma najmä cez optiku biznisu a vykresľuje ju ako hrozbu pre ekonomiku Spojených štátov. Jeho oponent Biden deklaroval, že sa k tejto dohode chce vrátiť ihneď po nástupe do funkcie a zároveň chce uskutočniť ambiciózny plán v hodnote 2 biliónov dolárov, ktorým by mali USA ako jeden z najväčších znečisťovateľov životného prostredia, docieliť zníženie emisií v súlade s parížskymi cieľmi. Takýto postoj ku klimatickej kríze je tiež v súlade s pro-environmentálnou politikou EÚ. 

RUSKO A ČÍNA

                Čo sa týka Ruska, zdá sa, že prístup oboch lídrov sa v zásade moc nelíši. Už Trumpova administratíva zaviedla voči Rusku sankcie či posilnila vojenskú prítomnosť v Pobaltí, i keď netreba zabúdať na prezidentove rozporuplné vyjadrenia na margo ruskej anexie Krymu. Znova však treba rozlišovať medzi rétorikou a reálnymi činmi. V súčasnosti sme tiež svedkami vyjednávaní o Novej dohode START. Práve táto dohoda obmedzuje preteky v zbrojení a prispieva k stabilite v medzinárodnom prostredí a pokiaľ sa lídri nedohodnú na podmienkach jej obnovenia, zmluva vyprší vo februári 2021 a nástroj na vzájomnú kontrolu jadrového arzenálu zmizne. Biden sa na rozdiel od Trumpa zaviazal, že by po zvolení zmluvu predĺžil bez ďalších podmienok.

Zároveň sa dá očakávať, že Bidenova administratíva by väčšmi upozorňovala aj na ľudsko-právne aspekty ruského, ale aj čínskeho režimu, čo je oblasť, ktorú kandidát republikánov do zahraničnej agendy nezahŕňal.

                Výrazná zmena sa neočakáva ani voči spomínanej Číne, ktorú obaja kandidáti považujú za hrozbu. Nastolený trend vzrastajúcej angažovanosti USA v Pacifiku bude pokračovať či bude vo funkcii demokrat alebo republikán. Čo ich však rozdeľuje je spôsob vysporiadania sa s hrozbou Číny. Je asi zrejmé, kto z nich je väčším prívržencom multilateralizmu a hľadaní partnerstiev a kto radšej koná na vlastnú päsť.

                Z tohto jasne vyplýva, že Čína sa stala globálnou výzvou, ktorá je schopná prostredníctvom svojich finančných a obchodných aktivít zásadne ovplyvňovať celosvetové dianie. Rusko je z tohto pohľadu regionálnou výzvou, ktoré okrem svojej vojenskej sily stojí ekonomicky na hlinených nohách. Rusko vojensky pôsobí relatívne úspešne napríklad v Sýrii alebo Líbyi, ale týmto pôsobením sa dostalo na pokraj svojich síl. Vidieť to napríklad na rezervovanom prístupe ku konfliktu v Náhornom Karabachu, keď sa vyhýba priamemu stretu s Tureckom, s ktorým má rôzne dohody.

 

ZÁVER

                Ak sa vrátime k otázke z úvodu, a teda či z európskej perspektívy niečo zmenia americké voľby, odpoveď nie ja taká jednoznačná. Trend ochladzovania transatlantických vzťahov a americká narastajúca angažovanosť skôr v ázijsko-pacifickej oblasti s najväčšou pravdepodobnosťou nie je niečo, čo dokáže zvrátiť potenciálna výmena prezidenta. Ako bolo vyššie spomenuté, americká politika nestojí len na jednom mužovi, i keď sa nám to na základe rétoriky súčasného prezidenta môže zdať. Generácia politikov a ľudí pôsobiacich v americkej administratíve, ktorí majú priame skúsenosti so Studenou vojnou je postupne obmieňaná mladšou, ktorá má rezervovanejší vzťah k problémom Európy. 

Rola Spojených štátov amerických a ich prítomnosť v štruktúrach NATO a v Európe zostáva kľúčovou pre našu bezpečnosť a mocenským vyvážením ruského vplyvu. Zároveň musia Európania vynaložiť väčšie úsilie na splnenie záväzkov vychádzajúcich z členstva v NATO a stať sa tak spoľahlivým a rovnocennejším spojencom.

Tiež nesmieme zabúdať na konštruktívny postoj voči Číne a bezpečnostným rizikám, ktoré predstavuje. V súčasnosti sa hovorí najmä o bezpečnosti 5G sieti. V rámci tejto novej technológie sa Slovensko, spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy, postavilo na stranu Washingtonu.   

Bez ohľadu na výsledok amerických prezidentských volieb, kľúčom k silnejšiemu hlasu Európy vo svete zostáva jej jednotnosť a schopnosť plniť si medzinárodné záväzky.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?