Týka sa to viacero ľudí, ako by sme si možno mysleli a medzi obeťami môžete byť aj vy, vaše deti či známi. Stačí si prečítať ľubovoľnú komentárovú sekciu na Facebooku a s veľkou pravdepodobnosťou sa ocitnete zoči-voči internetovej realite, v ktorej priamo úmerne s anonymitou, ktorú nám sociálne siete ponúkajú, rastie aj odvaha agresorov. V dobe sociálnych sietí je zrazu oveľa jednoduchšie šíriť klamstvá, využívať ich na zastrašovanie nepriateľov či zneužívať ich osobné údaje. Čím viac času sme dnes nútení tráviť online, tým je riziko, že sa stretneme s touto formou šikany, vyššie.
Dnes sme si však nástrah, ktoré so sebou priniesol technologický pokrok, vedomí v oveľa vyššej miere ako v minulosti. Do povedomia verejnosti sa dostávajú aj dezinformácie a falošné správy, na ktoré si treba dať pozor. To, ako môžu byť sociálne siete a internet využívané na likvidáciu či zastrašovanie oponentov napríklad aj nedemokratických režimov verne opisuje v rozhovore autorka knihy Putinovi trollové Jessikka Arová. Zastrašovanie a obťažovanie názorových oponentov rôznymi zoskupeniami či individuálnymi „hrdinami“ spoza počítačovej obrazovky je však dnes bežnou praxou aj vo vyspelých demokraciách a výnimkou nie je ani Slovensko.
Častými obeťami šikany, a to aj v kybernetickej forme, sú tiež deti a mládež, ktorí na internete trávia čoraz viac času. V prípadoch týkajúcich sa detí by sme mali byť obzvlášť obozretní a štatistiky a trendy výskytu šikany sú v súčasnosti naozaj alarmujúce. Len počas pandémie a s ňou spojeného dištančného vzdelávania sa výskyt kyberšikany u mladistvých podľa prieskumu zvýšil až o 70%. Čo sa týka Slovenska, už v roku 2018 v rámci výskumu Slovenského národného strediska pre ľudské práva viac ako tretina opýtaných priznala, že sa už stala obeťou alebo svedkom kyberšikanovania. Dnes niektoré štatistiky dokonca hovoria, že sa so šikanou stretlo až zhruba 52% mladistvých.
Čo teda môžeme robiť, aby sme sa voči akejkoľvek forme šikany a obťažovania v online priestore účinne bránili?
Odpoveď nie je dnes taká jednoduchá, keďže súčasné znenie Trestného zákona pri postihovaní kybernetickej šikany je takpovediac deravé, a preto mnohí páchatelia zostávajú bez trestu a mnohé obete sa na orgány činné v trestnom konaní radšej ani vôbec neobrátia. I keď by nepochybne mali.
Z výskumu, ktorý realizoval Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave v spolupráci s eSlovensko, dokonca vyplýva, že až 65,4% obetí kyberšikany pozná agresora. No mnohí z nich napriek tomu ostanú ticho, respektíve sa nevedia domôcť svojich práv.
V súčasnosti chýba jasná právna úprava zameraná na boj proti šikane, a to platí dvojnásobne pre šikanu v kybernetickom priestore. V praxi to teda funguje tak, že sa obete šikanózneho správania agresora vedia svojich práv domôcť len v tom prípade, ak sa jeho správanie podarí podradiť pod niektorú z už existujúcich skutkových podstát trestného činu alebo priestupku. Ako príklad uveďme: nebezpečné prenasledovanie, vydieranie, sexuálne zneužívanie, ohováranie, výroba detskej pornografie, priestupok proti občianskemu spolunažívaniu alebo proti majetku a ďalšie.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že je týchto trestných činov spojených so šikanou dostatok. Realita však ukazuje, že opak je pravdou a činy súvisiace s kybernetickou šikanou sa vo veľkej miere nedajú podradiť pod žiadnu z týchto existujúcich kategórií.
Tento nedostatok reflektuje aj Správa generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2019, ktorá konštatuje, že šikanózne konanie agresora je nie vždy trestnoprávne postihnuteľné, keďže súčasná právna úprava nepokrýva všetky prípady kybernetickej šikany. A to napriek tomu, že šikana vo výraznej miere ovplyvňuje súkromný, ale aj pracovný život obetí a v niektorých prípadoch končí tragicky.
Je najvyšší čas prispôsobiť aj náš trestný poriadok požiadavkám 21. storočia a výzvam či hrozbám, ktoré technologický pokrok priniesol do každodenného života nás a našich detí. Po inšpiráciu pritom nemusíme zájsť ďaleko. Susedné Rakúsko definuje skutkovú podstatu kyberšikany vo svojom Trestnom zákone, a to v nadväznosti na skutkovú podstatu trestného činu nebezpečného prenasledovania.
Okrem zvyšovania povedomia a prevencii šikanovania je preto načase novelizovať aj samotný Trestný zákon. A presne o to sa snaží novela zákona, ktorá bola v posledných dňoch predložená do Národnej rady SR.
Ak si táto novela Trestného zákona získa dostatočnú podporu v pléne, zaviedla by osobitnú skutkovú podstatu trestného činu kybernetickej šikany pod označením nebezpečné obťažovanie. Takáto právna úprava napomôže obetiam kybernetickej šikany sa účinne brániť a tiež bude dostatočne odstrašujúca pre tých, ktorí si doteraz mysleli, že internet znesie všetko a ich agresívne a nenávistné správanie nebude potrestané.
Viac informácií o nedostatkoch súčasnej právnej úpravy a o návrhu ich riešení nájdete v dôvodovej správe k predkladanej novele zákona.
